Dubný kameň 2011
O 8:00 ja a Luba odchádzame z Majira a mame zamierene na Dubný Kameň. Prichádzame na vyšný koniec a stretávame sa s Pištom a jeho synovcom. Pomaly ale isto sa vyberáme do kopcov cez údolia a les po náročnejšej ceste. Je presne 10:00 a my sme pri vysielači nad Orlovom. Cestou hodujeme malinami a zbierame zopár hríbov. Na Vaľkove stretávame turistov, ktorí sa vracajú spať z chaty do dediny. Prehodíme zopár rečí, zasmejeme sa a pokračujeme vo výstupe. Počasie nám praje, je slnečno a tak si užívame krásny výhľad dookola. Chýba nám k jaskyni asi 20 minút cesty a začína byť dlhé stúpanie.
Mal som pocit, že tento výstup je asi najdlhší od kedy na neho chodím. Pomaly sa blížime k jaskyni, ktorú akosi nemôžeme nájsť. Ale to bol zrejme iba pocit, pretože pred nami sa vynoril krásny pohľad diery obrastenej machom a rastlinami. Vošiel som do jaskyne, kde som nenašiel tento rok žiadneho netopiera. Bolo tam dosť vlhko. Sadáme si a pred jaskyňou sme si dopriali dobre jedlo a následne spravili foto.
Deti mi nakázali aby som nazbieral čučoriedky a tak som nemal na výber. Hodinku to zabralo a výsledok – 7 dcl plná nádoba čučoriedok. Prvý krát sme našli aj brusnice, ktoré boli jemne trpké a so sladkou príchuťou. Bolo 13:15 a my sme vychystali spať do dediny, kde nás čakal vynikajúci guľáš a čapované pivo. Unavený som bol ako lev a hneď som spadol na zem. Po chvíli ležania som nevydržal a musel sa ísť napiť a najesť. Prišli k nám ešte aj kamaráti, ktorí nemohli dosť na výstup a tak sme sedeli a bavili sa až do polnoci. Bolo nám super.
Autor a foto: Ľuboslav Leško