Prírodná pamiatka “ Skalky pri Údole“
Prírodná pamiatka Skalky pri Údole je štvrtým stupňom územnej ochrany.
Sú tvorené skupinou 8 bradiel s výškou 3 - 13 m, sú súčasťou pieninského úseku bradlového pásma, ktoré sa tu redukuje na šírku 1 km a končí sa v tzv. údolskej depresii. Prirodzený vegetačný kryt tvoria vápnomilné bukové a borovicové lesy s jedľovo - bukovým vegetačným stupňom.
Amonity (Ammonoidea), ktoré je možné nájsť na skalách sú podtrieda štvoržiabrých hlavonožcov. Je to vyhynutá skupina hlavonožcov, ktoré žili vo veľkom počte druhov v moriach od spodného devónu do vrchnej kriedy. Ich názov vznikol podľa boha slnka Amóna, keďže ich schránka pripomínala kotúč.
Vonkajšia vápenatá schránka bola špirálovito zvinutá v jednej rovine. Iné tvary boli výnimočné. Mäkké časti tela, ani ich odtlačky neboli dodnes nájdené. O ich spôsobe života možno preto uvažovať iba podľa ich schránky. Schránka amonitov bola pôvodne z aragonitu, ale počas fosilizácie postupne rekryštalizuje na kalcit. V horninách sa často zachovávajú ich schránky, zriedkavejšie vápenaté viečka, ktoré v prípade potreby uzatvárali ústie schránky. Ústny aparát tvorili doštičkovité útvary aptychy a anaptychy, medzi ktorými sa nachádzala radula s početnými drobnými zúbkami. S najväčšou pravdepodobnosťou boli amonity oddeleného pohlavia s výrazným pohlavným dimorfizmom.
Počas svojej vyše 400 miliónov rokov trvajúcej existencie prekonali značný vývoj. Žili už v moriach paleozoika (spodný devón), výrazne ich zasiahlo veľké permské vymieranie. Najväčší rozvoj potom zaznamenali v druhohorách s dosť obmedzeným časovým trvaním (napr.: Ceratites, Phylloceras a i.), pre ktoré sú aj vedúcimi skamenelinami. V období jury až kriedy kolonizovali prakticky všetky morské a oceanické prostredia (s výnimkou pobreží) do hĺbky 800 m. V kriede sa objavili ich najväčšie druhy ako bol napríklad Parapuzosia seppenradensis, ktorý podľa odhadov dosahoval veľkosť až 2,3 - 2,5 m.
Autor a foto: Ľuboslav Leško, Zdroj: Wikipédia, Pienap.sk