História obce Údol

Prvá správa o obci je z listiny z roku 1349 v súvislosti s predajom šoltýstva, keď Michal syn Fabiána tamojší šoltýs, predal miestne šoltýstvo dvom spišským mešťanom. K šoltýstvu patrilo len pár pozemkov, pivovar a mlyn. Dedina jestvovala 2-3 desaťročia pred rokom 1349. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva na majetku začiatkom 14. storočia.

Dedina bola majetkovou súčasťou hradného panstva Plaveč nepretržite v 14. - 16. storočí. V písomnostiach zo 14. a 16. storočia sa vyskytuje obec pod názvom UJLAK.

Bol to slovakizovaný tvar pôvodného maďarského názvu Ujlak zloženého zo slov Uj - nový, Lak - bydlisko, osada. Maďarský názov zaviedli feudálni páni dediny a panstva Plavec. Rok 1427 je doložený v portálom súpise šarišskej stolice pod menom WYAK. Vtedy boli ujacké domácnosti zdanené daňou kráľovi od 32 port, takže Ujak už vtedy mohol byt veľkou dedinou.

Neskôr sa sedliaci postupne odsťahovali a sídlisko zaniklo. V písomnostiach o plaveckom panstve z druhej polovice 15. a začiatkom 16. storočia sa dedina v žiadaných písomnostiach nevyskytuje. Nové sídlisko založili rusínski usadlíci so šoltýsom v 20-tých - 30-tých rokoch 16. storočia. Roku 1600 sídlisko pozostávalo zo 17 obývaných poddanských domov a domu šoltýsa šoltýs - jedná sa o richtára, t.j. najvyššie postavaná osoba v obci. Slovo pochádza z latinského scultetus). V obnovenej dedine v druhej polovici 16. storočia boli nové sedliacke domácnosti a domy. Koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou, v ktorej okrem rodiny šoltýsa žilo najmä poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. Roku 1755 obec vyhorela. V roku 1787 mala 61 a v roku 1828 už 88 domov. Roku 1861 obec postihla epidémia cholery. Po vyhlásení ČSR došlo v obci k revolte proti predstaviteľom starého režimu pri ktorej bol vyrabovaný obchod a krčma. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a sezónnymi prácami v lesoch. Za prvej ČSR mnohí obyvatelia emigrovali za prácou do USA a Kanady. Počas druhej svetovej vojny obyvateľstvo podporovalo partizánske skupiny a viacerí občania sa zapojili do SNP.

Obec sa nachádza v takzvanej "Popradskej doline", pretože neďaleko obce z južnej časti tečie rieka Poprad. Susedí na juhu s obcou Plavec, na východe s obcou Orlou, na severe s obcou Matysová a na západe s obcou Plavnica. Chotár je vŕškovitý, nerovný, ílovitý. Rovina sa rozprestiera jedine po obidvoch stranách rieky Poprad. Od severovýchodu chráni obec pásmo hôr Senečková a Magura, ktoré sú pokryté ihličnatým lesom.

Cez dedinu tečie malý potok Údolčanka, ktorý sa vlieva do rieky Poprad. V chotári smerom na Plaveč sa nachádzajú skameneliny. Miesto týchto skamenelín sa nazýva "SKALKA". V spomínanom mieste sa nachádza vápenatý kameň, kde občania kedysi pálili vápno.

Obec má stavané domy po oboch stranách cesty. Jej plocha ma podobu písmena U, pričom dĺžka obce je cca dva kilometre. Od roku 1935 je v obci telefón a v roku 1953 bol zavedený elektrický prúd.

V roku 1949 vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. Do spoločného obrábania poľnohospodárskej pôdy bolo združené 650 hektárov. V priestranstve hospodárskych budov JRD sa začala výstavba budovy sociálneho zariadenia, ktorá má slúžiť pre potreby JRD. Družstvo dosahovalo veľmi dobré výsledky v celkovom hospodárení. Družstvo sa začalo rozrastať poľnohospodárskymi strojmi, zariadeniami a technikou. Detailnejšie informácie su popísane v kapitole „História JRD“.

V roku 1967 bola spravená cez obec asfaltová cesta. O rok neskôr sa začala výstavba novej školy, a verejného osvetlenia a rozhlasu. Vodovod bol postavený v 90-tých rokoch.

Autor: Ľuboslav Leško